Chov mnohonôžky obrovskej (Graphidostreptus gigas)

Pohlavie sa u nich dá pomerne dobre a spoľahlivo rozlíšiť pomocou chýbajúceho siedmeho páru nôh, ktoré sú u samca premenené na kopulačné orgány. Aj veľkosť samca je menšia ako samice po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.

Najlepšie je mat terarium aspono velkosti 50 x 35 x 40 cm, kde substrát tvorí 5 - 10 cm vysoká vrstva čistej rašeliny premiešaná so suchým lístím. Stromovú kôru a väčší samorast dopĺňa plochá miska s vodou. Ako tepelný a svetelný zdroj slúži 25 W žiarovka nízko zavesená nad substrátom a umiestnená tak, aby osvetľovala len jednu časť terária. Vlažnou vodou sa rosí obdeň. Substrát treba rosiť tak, aby bol vždy vlhký, nie však rozbahnený. Optimálne teplotné podmienky pre tento druh dosahujú hodnoty až 20 - 30 °C, optimum je 26 °C, pričom by táto teplota nemala dlhodobo klesnúť na 20 °C. Najlepšie je terárium prikrývať tabuľami skla, ktoré udrží vlhko až na takú mieru, že steny ubikácie dokážu byť dlhodobo orosené.



Ako potravu mnohonôžkám predkladám rôzne ovocie ako banány, jablká, pomaranč, mandarínku atď. občas doplnenú o zeleninu (surovú či varenú), mŕtvy hmyz. Všetko však pokrájané na kúsky. Potrava môže byť i voľne položená na substráte, v noci si ju mnohonôžky často zatiahnu do úkrytu a skonzumujú. Ako zeleninu možno predložiť paradajku, papriku, šalát, kapustu, nevhodný je kel a špenát, ďalej možno im dať aj strúhanú mrkvu, reďkovku, cukinu, uhorku, patizon a inú zeleninu.



Jej pasívna i aktívna obrana je veľmi typická pre túto skupinu živočíchov - mnohonôžky. Sústreďuje sa nielen na rýchle stočenie do klbka, kedy samotná hlava i končatiny sú uprostred zvinutého terča, ale aj na rýchle a pomerne mohutné defekovanie charakteristicky zapáchajúceho trusu, ktorý však na moje veľké prekvapenie spočiatku obsahoval akési neurčité tenké a biele len niekoľko mm veľké červy, ktoré som však po čase chovu mnohonôžok v teráriu už nezaznamenal. O aký druh parazitov sa v tomto prípade mohlo jednať, je mi záhadné. Okrem toho však mnohonôžka vypúšťa z celého povrchu tela po kyanovodíku zapáchajúci sekrét, ktorý je naozaj účinný aj pre iné zvieratá, nielen pre človeka.

Celodenná aktivita mnohonôžok sa nedá ľahko pozorovať, pretože sú vlastne po celý deň ukryté buď pod kôrou, alebo zahrabané v substráte, z ktorého vyliezajú len večer a v noci, kedy aj prijímajú a vyhľadávajú potravu. Pôvodne aranžovaná nádrž na spôsob čo možno najprirodzenejší, teda i osadením vegetáciou, mnohonôžky privítali po svojom: úplne ju za krátku dobu zožrali.
Aj napriek skutočnosti, že sa v tomto prípade jedná o pomerne skryto žijúci a málokedy pozorovateľný druh veľmi exoticky vyzerajúceho (sfarbením však menej atraktívneho, pretože telo i končatiny sú hnedo tmavé, len v kĺboch je buď červený alebo ružový plamienok) živočícha - mnohonôžku, je jej chov veľmi ľahko zvládnuteľný a ľahký.
Jej atraktívnosť a v dospelosti až gigantická veľkosť nám aspoň sčasti vynahradia nie vždy ”dobrú viditeľnosť” v teráriu, ktoré tak veľmi často vyzerá byť prázdne.